reklama

Zomrel dobrý človek

Neobletela Hollywood, nebola celebritou, nepôsobila v politickej strane a jej život neprekypoval škandálmi. Bola len človekom, ženou, dcérou, manželkou. V srdci si nosila túžbu žiť. Len byť zdravá a môcť sa nadýchnuť. Niekto jej ten život vzal.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Pred pár mesiacmi som sa pravidelne stretávala s jedným priateľom. Zvykli sme sa rozprávať do noci. Cez internet, cez voľné minúty, alebo pri kofole u nás v záhrade. Dumali sme nad nesmrteľnosťou chrústa, alebo sa len tak hlúpo smiali a odháňali komáre. Tento človek mi otvoril oči.  

„Dnes zomrelo na onkológií jedno dievčatko,“ prekvapil ma správou na ICQ.„Ty si ho poznal?“ skočila mi do prstov moja prvá reakcia. „Nie... Vlastne len raz som ju videl. Keď som bol navštíviť tú našu kamarátku. Mala jedenásť rokov.“  

Odkedy som matkou, tak sa občas nenávidím. Viem sa rozplakať len tak, bez toho aby som to chcela. Mala jedenásť rokov? Len jedenásť! 

Neskôr som na tú diskusiu zabudla. Žila som si znovu svoj mučenícky život opustenej mamičky, ktorá sa v noci budí v pravidelných hodinových intervaloch, lebo jej synovi rastú zuby. Jednu noc som to už vzdala. Nešla som spať. Len odbehovala utešovať uplakané dieťa. Na minútku som si to namierila k počítaču. Zbadala som svoju bútľavú vŕbu a začala sa sťažovať. Aj ľutovať. A takmer som sa i rozplakala... A vtedy ma uzemnil. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Zuby rastú len raz, ale sú veci s ktorými si človek neporadí.“ „Dvakrát!“ nahnevane som odpísala. Po chvíli ticha som dodala: „Aké veci máš na mysli?“ Napísal mi pár zdvorilostných fráz, ktoré je zbytočné vypisovať, a potom ma priklincoval na stoličkou svojou priamou úprimnosťou:„Prestaň sa ľutovať. Sú ľudia, ktorí sú na tom oveľa horšie a dokážu sa smiať a tešiť. Skús to tiež. Dnes mi napísala kamarátka – tá čo má rakovinu: Mám neskutočnú radosť, keď môžem potešiť malého Dava (chlapec na onkológií, vychovávateľky mu nechcú požičiavať hračky, pretože je Róm a hneď ho za to odsúdili, že vraj všetko pokazí, čo vôbec nie je pravda).“

 Okamžite som si uvedomila stupiditu svojho problému. Čo je jedna... hoci aj tri prebdené noci s porovnaní s celým život, ktorý mám pred sebou? A ja ho mám naozaj pred sebou. Aj môj syn. Napriek všetkým nešťastným udalostiam, ktoré sa nám prihodili sme zdraví, silní, plní života. Tak ako veľa ľudí, ktorí čítajú tento článok.

Zomrel dobrý človek. Dobrá žena. Nebolo to to spomínané dievčatko. Našťastie. Bolo to iné dievčatko. Nanešťastie. O trochu staršie. Volala sa Sylvia. Tridsaťtriročná. Mala krásne vlasy a fantastickú povahu. Vedela sa smiať. Naplno. Spomenula som, že jej niekto život vzal? Bunky jej tela sa proti nej spriahli. Tie rakovinotvorné, ktoré máme všetci, nabrali odvahu a zaútočili proti tým, zdravím. Po náročnom zápase upadla do kómy a zomrela. Stalo sa to v stredu. 29 septembra 2007. Pohreb sa uskutočnil v mieste jej bydliska. V sobotu. Zúčastnilo sa na ňom neskutočne veľa ľudí. Mladých, smutných, bezmocných voči zákernej chorobe.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zbohom Sylvia. Zbohom dobrý človek. Lúčim sa s tebou. Po svojom.     

Lenka Ivančíková

Lenka Ivančíková

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

milujem, tancujem a píšem :) Zoznam autorových rubrík:  Príhody z dedinyNázoryDenník červíkaPrvotiny

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu